|
Bratislava 31. januára (TASR)
Návrh tlačového zákona, ktorý je pred prvým čítaním v Národnej rade SR, je pokusom o naplnenie tézy premiéra Roberta Fica, že sloboda tlače nie je absolútnym právom. Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave to povedal prezident Public Policy Institute (PPI) Martin Kamenský.
Návrh je podľa neho čisto politickou objednávkou a "vôbec nie je ochranou občanov pred klamlivými informáciami." Aj z tohto dôvodu si dal PPI vypracovať právnu analýzu, v ktorej sa hovorí, že podobný zákon nemá v Európe obdobu.
Za najzávažnejší nedostatok označil rozšírenie cenzúry v návrhu zákona. Podľa neho je zarážajúce, že medzi kritériá cenzúry je prvýkrát od roku 1989 zaradené aj politické zmýšľanie. Narážal pritom na paragraf šesť, písmeno c) návrhu, v ktorom sa hovorí, že vydavateľ nesmie publikovať nielen informácie propagujúce násilie či podnecujúce nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, genetických vlastností, ale aj také, ktoré sa týkajú politického alebo iného zmýšľania či majetku.
Problémom je podľa inštitútu aj rozsah práva na odpoveď. "PPI považuje toto právo za štandardné v demokratických krajinách. Slovenský tlačový zákon je však absolútnym unikátom, lebo zavádza možnosť každému akokoľvek odpovedať bez toho, aby mal vydavateľ právo túto odpoveď odmietnuť," vysvetlil Kamenský s tým, že zákon nerieši, či ide o pravdivé alebo nepravdivé tvrdenie.
Spomínané právo porovnal šéf PPI s českým zákonom. "Tam je jasne napísané, na čo sa právo na odpoveď má vzťahovať, musí byť vysvetlené, ako sa článok dotkol cti konkrétneho človeka a všetky vety odpovede musia smerovať iba k vyvráteniu tvrdenia vydavateľa."
Peter Martiš z PPI spomenul oznamovanie krížového vlastníctva médií. "Návrh požaduje okrem údajov o vydavateľovi aj oznámenie o jeho vlastníckych vzťahoch. To je podľa nášho názoru nevykonateľné, keďže vydavateľ, ako právnická osoba, nemá oprávnenie žiadať takéto informácie od svojich spoločníkov či akcionárov," konštatoval Martiš.
Kamenský na záver dodal, že analýzu už posunuli na legislatívny odbor Ministerstva kultúry SR, na Úrad vlády SR a do parlamentu. O tom, či aj nejakým spôsobom analýza zaváži, si však nerobia žiadne ilúzie. "Súčasná vláda akúkoľvek diskusiu s tretím sektorom odmieta, ale to nám nedáva dôvod na to, aby sme na takéto veci neupozorňovali," uzavrel.
SME online
|
