|
Minister Maďarič sa ako tvorca nového tlačového zákona dlhé mesiace usiloval všetkých presvedčiť o dvoch veciach. Že zákon neobmedzuje práva novinárov, ale rozširuje právo verejnosti na informácie. Že zákon nepredložil „pre orgány moci, pre vládu“, ale pre obyčajných ľudí, „ktorí sú vystavení účinkom médií“. Stačil jeden záchvat zúrivosti pána premiéra a Maďaričova námaha vyšla nazmar.
„Budeme trvať na prísnom tlačovom zákone, pretože to, čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde, je absolútne neakceptovateľné,“ vyhlásil v stredu premiér Fico. Takže nie novinári, opozícia či medzinárodné organizácie, ale samotný šéf výkonnej moci spája potrebu a nevyhnutnosť prijatia „prísneho“ tlačového zákona najmä s tým, čo si „vo vzťahu k vláde“ dovoľujú médiá.
Pred niekoľkými týždňami Public Policy Institute napísal, že v súvislosti s novým tlačovým zákonom vláde „nejde o službu verejnosti, ale o úpravu vzťahu novinár verzus politik“, a že verejnosť tu slúži iba ako zásterka, ktorá má zakryť politický záujem vládnych strán. Predseda Fico vystúpil v stredu ako hlavný svedok, že je to naozaj tak. On nepotrebuje nikoho, aby ho usvedčoval zo zlého úmyslu, lebo si na to vystačí úplne sám.
Podľa premiéra na Slovensku nie je ohrozená sloboda tlače, ale je ohrozená pluralita názorov. „Aj preto treba prijať nový tlačový zákon,“ vyhlásil predseda Smeru. Ako je známe, pluralitu názorov v tlači chce premiér chrániť presne tak, ako jeho minister kultúry: právom na odpoveď. Problém je, že toto právo vôbec nerieši ich problém: „čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde“.
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií požiadal o stanovisko k slovenskému zákonu najuznávanejšiu svetovú organizáciu, ktorá sa zaoberá slobodou tlače. ARTICLE 19 jeho žiadosti vyhovel. Každý si tak môže prečítať, že hlavný zámer, s akým vláda vypracovala a predložila návrh zákona, je nerealizovateľný – presnejšie, je nerealizovateľný v rámci OBSE, Rady Európy a Európskej únie.
Maďaričov zákon žiadnu „pluralitu názorov“ vláde zabezpečiť nemôže, lebo o práve na odpoveď ARTICLE 19 hovorí: „V návrhu tlačového zákona nie sú žiadne zreteľné obmedzenia v súvislosti so subjektmi, ktoré majú nárok žiadať opravu alebo odpoveď. Rezolúcia Rady Európy v tejto súvislosti zakazuje 'štátu a iným verejným orgánom', aby si uplatňovali toto právo preto, že to môže priniesť jasnú možnosť zneužitia, ako aj preto, že platiteľmi daní podporované verejné orgány nemajú osobnostné práva, keďže ich dobrá povesť a meno patria verejnosti“.
Ficovi a Maďaričovi ide o to, aby si predstavitelia moci mohli v novinách prečítať niečo, s čím budú spokojní, lebo to o sebe napísali sami. Keby také niečo uzákonili, tak by uzákonili to, čo Rada Európy priamo zakazuje, OBSE nepripúšťa, čo by odmietla aj Európska únia, keby to predsa len schválili.
SME online
|
