|
Rektori deviatich súkromných vysokých škôl požiadali ministerstvo vnútra o udelenie registrácie pre vznikajúcu Asociáciu súkromných vysokých škôl Slovenskej republiky. Inšpirovala ich k tomu čerstvo schválená novela zákona o vysokých školách. Samostatne sa im nepodarilo presadiť svoje priipomienky ešte kým sa dalo a tak jej konečná podoba je podľa nich protiústavná a deštruktívna voči súkromným vysokým školám.
„Chceli sme do zákona presadiť niektoré záujmy súkromných vysokých škôl, čo sa nám ani cez Slovenskú rektorskú konferenciu ani cez ministerstvo školstva nepodarilo, a tak sme dospeli k názoru, že toto je cesta, ako sa lepšie presadiť“, hovorí o pozadí vzniku asociácie Jaroslav Ivor, poverený jej zastupovaním.
List prezidentovi
Asociácia súkromných vysokých škôl zastupuje deväť z desiatich súkromných škôl na Slovensku. Súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, ktorá vznikla ako posledná, sa podľa J. Ivora ešte nerozhodla, či sa stane členom. Asociácia zastupuje školy, v ktorých študuje viac ako desaťtisíc z vyše dvanásťtisíc všetkých študentov súkromných vysokých škôl na Slovensku.
Prvou aktivitou nového združenia bol list prezidentovi s požiadavkou o vrátanie vysokoškolskej novely späť do parlamentu. „Máme potvrdené, že prezident list dostal,“ povedal J. Ivor. Novela, ktorá by bez prezidentovho veta začala platiť v septembri, je obsiahla a má viac paragrafov než samotný novelizovaný zákon o vysokých školách. Koaličným poslancom sa do novely podarilo zapracovať zásadné pozmeňujúce návrhy aj tesne pred hlasovaním.
Viacerí zainteresovaní sa nechali počuť, že čakajú na prepis novelizovaného zákona, aby zistili, čo všetko a v akých súvislostiach sa vlastne do zákona dostalo. Prezident Ivan Gašparovič v utorok vyhlásil, že na zváženie, či zákon podpíše alebo ho vráti naspäť do parlamentu, má ešte viac ako desať dní: „Zatiaľ ho nemám detailne preštudovaný, až potom sa rozhodnem".
Obmedzenia pre externých
Asociácii súkromných vysokých škôl sa v zákone nepáči obmedzenie pre prijímanie externých študentov, ktoré má byť podľa novely v pomere jedna k jednej. Znamená to, že všetky vysoké školy, okrem odborných, môžu prijať maximálne toľko externých študentov, koľko zoberú denných. Podľa definície novely a tvrdení ministerstva školstva by sa však toto obmedzenie súkromných vysokých škôl týkať nemalo.
Keď ministerstvo školstva predstavilo paragrafové znenie novely zákona o vysokých školách, Peter Plavčan, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva, pre TREND povedal, že súkromné vysoké školy boli pri vzniku zadefinované ako odborné vysoké školy, a teda sa ich obmedzenie prijímania externistov nedotkne.
To čo hovorí o odborných školách novela, je proti logike toho, čo hovorí ministerstvo. Schválená novela definuje odbornú vysokú školu ako školu, ktorá poskytuje len bakalárske štúdium. Niektoré súkromné vysoké školy ale ponúkajú i magisterské i doktorandské programy.
Po prijatí vysokoškolskej novely ministerstvo školstva na otázku TRENDu, ktorých vysokých škôl sa vlastne bude limitovanie počtu prijímaných externistov týkať, odpovedalo, že „obmedzenie sa bude vzťahovať na verejné, súkromné aj štátne vysoké školy, ak nie sú odbornými vysokými školami. V súčasnosti sú všetky súkromné vysoké školy neuniverzitné, teda odborné vysoké školy, a preto sa na nich obmedzenie nevzťahuje.“
Jaroslav Ivor, ktorý je prorektorom súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva tieto vyjadrenia považuje za mätúce a zavádzajúce. Škola, v ktorej pracuje, dostala so štátnym súhlasom už pri vzniku povolenie poskytovať aj vyššie formy vzdelávania ako bakalárske. „Rozhodne sme neboli definovaní ako odborná vysoká škola,“ dodáva J. Ivor.
Dve protichodné tvrdenia. To, že súkromné školy spadajú do kategórie odborných vysokých škôl potvrdilo ministerstvo školstva dvakrát. Konkrétny scenár ako to bude s obmedzením externistov pre súkromné vysoké školy neponúklo.
Asociácia teraz navrhuje takú úpravu novely, aby sa obmedzenie netýkalo súkromných vysokých škôl. Argumentuje tým, že regulácia externistov je v rozpore s ústavou aj s Lisabonskou stratégiou celoživotného vzdelávania.
Akademický diktát
Novela nariaďuje súkromným vysokým školám aj povinnosť mať akademické senáty. Podľa slov ministra školstva Jána Mikolaja to požadovali samotní rektori. Problémom pre asociáciu je, že ustanovenie novely dáva akademickému senátu súkromnej vysokej školy právomoci schvaľovať rozhodujúce dokumenty, týkajúce sa rozvoja a činnosti súkromnej vysokej školy. Podľa stanoviska asociácie by mal mať akademický senát len možnosť vyjadrovať svoj názor k tak závažným veciam ako je rozpočet či dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy.
„Súkromní investori majú právo voľne disponovať svojím majetkom a chrániť ho. Pri práve členov akademického senátu implicitne rozhodovať o strategickom zámere školy dôjde k porušeniu tohto práva,“ hovorí Peter Martiš, hlavný analytik Public Policy Institute (PPI), inštitútu, ktorý poskytuje analýzy, riešenia a koncepcie pre viaceré oblasti verejných politík.
PPI tvrdí, že takto sa vytratí aspekt efektívnej racionality, ktorým sa súkromné vysoké školy odlišujú od verejných. Akademické slobody nepopiera, poukazuje však na nutnosť jasne legislatívne vymedziť kompetencie správnych rád voči akademickým senátom. To je podľa PPI zásadnou podmienkou efektívnosti systému a prvým krokom k reforme vysokého školstva na Slovensku.
„Súkromné školstvo v tomto kontexte považujeme za inšpiráciu pre verejné vysoké školy. Zavádzanie anachronických prvkov do flexibilného prostredia ohrozuje systém tam, kde je funkčný,“ uvádza vo svojom stanovisku PPI, v ktorom vyjadruje podporu k prezentovaným pripomienkam Asociácie súkromných vysokých škôl SR.
Minister školstva pôvodne chcel do novely zákona o vysokých školách zapracovať aj to, aby sa posilnili právomoci správnych rád na nesúkromných vysokých školách na úkor v nich pôsobiacich akademických senátov. V schválenej novele sú nakoniec síce práva správnej rady posilnené, no zásadné odňatie práv akademických senátov sa nakoniec do novely nezapracovalo.
Výskum a dotácie
„Podľa schválenej novely budú súkromné vysoké školy vylúčené z dotačnej politiky štátu a tým aj z rozvoja vedecko-výskumnej činnosti na súkromných vysokých školách,“ upozorňuje asociácia. Takto podľa nej novela porušuje zákonom deklarovanú rovnosť medzi verejnými, štátnymi a súkromnými vysokými školami. Jedno z ustanovení v novele hovorí o tom, že špecializované výskumné a vývojové pracoviská sa budú zriaďovať výlučne na verejných vysokých školách. Ďalšie predpokladá poskytovanie dotácií len pre verejné vysoké školy.
Súkromné vysoké školy nie sú dotované štátom, svoj chod si financujú sami aj s pomocou poplatkov za štúdium, ktoré vyberajú od svojich študentov. Súčasná úprava fungovania vysokého školstva im síce nezakazuje uchádzať sa o štátnu dotáciu či grant, ale štátna politika nie je nasmerovaná na podporovanie súkromných vysokých škôl.
„Snažili sme sa uchádzať o vládne granty, ale vopred sme boli vylúčení, pretože už v podmienkach grantu bolo zadefinované, že je určený iba pre verejné a štátne vysoké školy,“ hovorí J. Ivor.
Asociácia súkromných vysokých škôl na základe svojich analýz tvrdí, že prijatá novela balansuje na hranici ústavnosti. „V prípade, že ju prezident podpíše a bude účinná, budeme zvažovať či to postúpime na ústavný súd,“ hovorí J. Ivor.
Takýto zámer prezentovali aj viacerí zástupcovia opozície. Ich hlavnou výhradou bolo porušenie rovnosti prístupu k vzdelaniu, keďže schválená novela napríklad umožňuje paralelnú existenciu platiacich aj neplatiacich externistov na tej istej škole.
Asociáciu tento problém až tak netrápi, pretože na súkromných vysokých školách platia všetci študenti. Pri svojich výhradách argumentuje článkami ústavy, s ktorými je podľa asociácie prijatá novela v rozpore: „Ústava zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zároveň má Slovenská republika v zmysle ústavy chrániť a podporovať hospodársku činnosť.“
Ak prezident koncom júla novelu zákona o vysokých školách podpíše, na prepis zákona a jeho vydanie v zbierke zákonov zostane mesiac, počas ktorého si ho však aj vysoké školy budú musieť preštudovať, pretože začína platiť v septembri.
Autor: Barbora Mančíková
eTrend
|
