|
NR SR včera prijala kontroverzné znenie tlačového zákona bez toho, žeby zásadne zmenila jeho podobu. Dnes už môžeme pokojne konštatovať, že koalícia bez rozpakov odhalila skutočný zámer zákona – vytvoriť inštitucionálne kladivo na kritické médiá. Ak vláde skutočne išlo o občana, ako to neustále prezentuje, mohla podporiť pozmeňujúci návrh Daniela Lipšica. Nestalo sa tak a občan zohral úlohu rukojemníka v politickom vabanku Róberta Fica.
Účelovo sa tvrdí, že právo na odpoveď sa netýka politických inštitúcií, ale len fyzických a právnických osôb a teda je politicky nezneužiteľné. Z pohľadu Public Policy Institute ide o zavádzajúci formalizmus. Je predsa úplne zrejmé, že odpoveď aktívneho politika v médiách, pod krytím fyzickej osoby bude v každom ohľade verejnosťou vždy považovaná za reakciu politika. Je to prirodzené, pretože súkromie verejných činiteľov pri výkone politickej funkcie do značnej miery zaniká.
Neprirodzené je keď to koalícia demagogicky popiera. Navyše v situácii keď odpoveď bude reakciou na pravdivé (!) informácie uverejnené v súvislosti s politickým konaním dotknutej osoby. Súkromie politikov ich česť či dôstojnosť a to nielen koaličných je vecou verejnou a teda aj prirodzeným objektom záujmu médií. Tento fakt a prirodzenú kritiku zo strany médií by mala koalícia akceptovať. To by bolo štandardné konanie štandardnej politickej stany.
Premiér Róbert Fico v minulosti sľúbil, že konečná podoba tlačového zákona bude spĺňať európske štandardy. Svoje slovo nedodržal. Public Policy Institute preto vyzýva prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ako najvyššiu ústavnú autoritu, aby tlačový zákon v tejto podobe nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie do NR SR.
Martin Kamenský
Prezident PPI
V prípade záujmu o ďalšie informácie, prosím, kontaktujte:
Katarína Krejčíková
PPI – project coordinator
katarina.krejcikova@publicpi.eu
publicpi@publicpi.eu
www.publicpi.eu
|
