„Keď sa histórie zmocnia politici, neveští to nikdy nič dobrého. Ešte horšie je, ak sa výlučne históriou pokúšajú legitimizovať vlastné konanie, či rétoriku“
Public Policy Institute považuje za neprijateľné, aby sa vzťah k našim dejinám, ich historickým udalostiam a osobnostiam kodifikoval zákonmi. Zákonná ochrana historických politických osobností by hrubo zasahovala do slobody bádania historikov a do slobodnej verejnej diskusie o nich. Podľa nášho názoru niet rozumných dôvodov na to, aby sa táto sloboda obmedzovala. Naopak, považujeme za užitočné, aby boli historické postavy našich dejín objektom historiografického skúmania a aby takýto výskum bol primerane podporovaný aj z verejných financií.
Iniciatívu poslancov NR SR o uzákonení zásluh historickej postavy, predvojnového politika Andreja Hlinku, do nášho právneho systému považuje Public Policy Institute za zástupnú. Lex Hlinka je jedinečným príkladom vykonštruovanej politickej kauzy pre médiá, ktorej jediným výsledkom je polarizácia spoločnosti a negatívne nálepkovanie oponentov zákona. Toto potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Andrej Hlinka sa stabilne umiestňuje na rovnakej pozícii medzi pozitívne a negatívne vnímanými osobnosťami. Navyše, podľa aktuálneho prieskumu IVO iniciatívu koalície nepodporuje až 54% respondentov1. Verejnosti sa takto predkladá téma, ktorá nemôže dosiahnuť širší spoločenský konsenzus. Je príznačné, že takýto spôsob verejného diskurzu je typický pre nestabilné politické systémy ako prostriedok politikov odpútať pozornosť verejnosti od neschopnosti riešiť aktuálne a akútne socio-ekonomické problémy.
Public Policy Institute je presvedčený, že nikto nemôže skupine občanov- odporcov zákona, vyčítať ich názor. S menom Andreja Hlinku sa spája aj negatívna symbolika, ktorá v časti obyvateľstva vyvoláva nesúhlasné prejavy. Reakcie niektorých predkladateľov návrhu zákona na nesúhlasné stanoviská nesvedčia o ich záujme na širšej verejnej diskusii a spoločenskej zhode. Práve naopak. Navrhovaný a v prvom čítaní vypustený paragraf o trestno-právnej zodpovednosti v tomto návrhu zákona jasne odhaľuje zámer nanútiť verejnosti zákonom kodifikovaný názor bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie. V tomtokontexte sa nedá nepripomenúť, že zákon o zásluhách Andreja Hlinku v roku 1939 prijal Snem vojnovej Slovenskej republiky. Podobnosť oboch textov vyvoláva vážne otázky, vrátane toho, či a do akej miery hodlajú predkladatelia ako súčasť terajšej vládnej koalície demokratickej Slovenskej republiky nadviazať na tradíciu vojnovej Slovenskej republiky.
PPI
V prípade záujmu o ďalšie informácie, prosím, kontaktujte:
